Cesta okolo sveta

Vystupujem z mercedesu, lúčim sa s Rumunmi, mojím posledným úspešným stopom do Istanbulu. Mám za sebou náročné dva dni stopovania zo Slovenska do Turecka. Vychádzam z parkoviska von a rozhliadam sa naokolo. Vidím obrovskú metropolu a z každej strany už cítim iný svet. A čo tu vlastne robím?  

     18:00, 27. 11. 2013. Sedím v počítačovej miestnosti na Univerzite v Konstanz, kde som absolvoval študentský pobyt v rámci programu Erasmus. Čítam rôzne články a natrafil som na jeden článok od Brita, ktorý vraj precestoval svet za 4 roky. Uchvátený z jeho cesty premýšľam a v hlave sa mi hneď buduje cestovateľský projekt. Čo tak vymyslieť niečo podobné a precestovať okolo sveta, za jeden rok? Samozrejme, že to nejde, veď mám školu, potom musím rýchlo začať makať v nejakej advokátke, aby som sa rozbehol, aby som si kúpil auto, neskôr kúpil dom a splácal hypotéku, môžu ma uniesť teroristi, zbiť a okradnúť pouličné gangy, čo všetko sa mi predsa môže stať. Jasne, že to nejde. A preto už mám za sebou dva mesiace mojej vytúženej bláznivej cesty okolo sveta a píšem prvý blog o mojom cestovaní v Turecku. Ale o celom plánovaní a organizácii v osobitnom blogu.

     Do Turecka prichádzam v nedeľu skoro ráno a priznám sa, že po prebudení na hranici mám pocit, že vchádzam do Nemecka. Prevládajúce nemecké ešpezetky ma riadne poplietli. Až som zapochyboval, či začína tretí deň mojej cesty alebo idem opäť, ako skoro každé leto, do Nemecka na letnú brigádu. V Istanbule sa začína v rámci mojej cesty aj aktívne pôsobenie v cestovateľskej komunite couchsurfing. Mojimi prvými hostiteľmi sú Cansu a Lukáš z mestskej časti Kadiköy. Vďaka ním sa cítim v Istanbule ako keby som tam žil už pár mesiacov. Lukáš je slovenský vedec, ktorý pracuje v Istanbule už vyše roka a Cansu turecká študentka, vďaka ktorej som mal možnosť spoznať bežný život v istanbulských uliciach, do ktorých Vás ťažko zavedie nejaký turistický sprievodca.